🚩 Podhradie, Žilinský kraj, okres Martin Poloha: N49° 04′ 20.91″, E19° 04′ 06.49″
🕞 voľne prístupný
Projekt hrady-zamky.sk sa nachádza v archívoch Univerzitnej knižnice v rámci dlhodobej ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva v podobe digitálnych prameňov a dokumentov.
ℹ Popri Sklabinskom a Blatnickom hrade sa vo Veľkej Fatre nachádzajú aj zvyšky Sučianskeho hradu. Jedná sa skutočne už len o nepatrné zvyšky, na ktorých nie je čo obdivovať, ale výstup naň môže byť dobrým tipom pre vychádzku s deťmi alebo príjemnou prechádzkou v oddychový deň.
Východzím bodom je obec Podhradie, ktorá leží asi 10 km východne od Martina. V strede obce sa nachádza smerovník (480 m n.m) kde začína zelená značka smerujúca na zvyšky Sučianskeho hradu. Na začiatku ide značka súbežne s modrou, ktorá ide do Hlavnej doliny a následne na Kľak. Pred dolinou sa na parkovisku značky rozdvojujú a zelená ide rovno. Lúku s vlekom nad parkoviskom budete mať po ľavej ruke. Ide sa po lesnej ceste, ktorá po ťažbe dreva a po daždivých dňoch býva troška rozbahnená. Asi po sto metroch, vpravo pod jedľou nájdete zaujímavý prameň vody, ktorý chutí ako minerálka.
O niečo vyššie sa cesta rozdvojuje na dvoch miestach. Na oboch miestach choďte vľavo. Na prvom mieste ide cesta viac do kopca, no po chvíli sa opäť zmierni. Na druhom mieste budete prechádzať okolo posedu. Po chvíli prídete na Vápenicu, studnička (710 m n.m.). Na pravej strane pod stromami sa nachádza studnička. Ďalej pokračujeme po ceste a asi po sto metroch odbočujeme prudko vľavo do lesa. Miesto je dobre vyznačené ale pri chvíľke nepozornosti to môžete minúť. Chodník pozvoľne stúpa a akoby sa vracal späť. Neskôr sa zvrtne opäť iným smerom a to ste už na vrcholovej časti hrebienku, ktorý vás dovedie na vrchol Smrekové (890 m n.m.). Tu sa nachádzajú zvyšky Sučianskeho hradu.
Naspäť sa zostupuje tou istou cestou. Väčšina trasy je v tieni a cestou sú dva pramene vody. Aj preto je táto túra, ktorá zaberie asi 2,5 hodiny času, vhodná na horúce letné dni. Túto trasu nenájdete zakreslenú v mnohých mapách, pretože bola vyznačená v roku 2005.